Kmotríkovi developeri a arogancia narazili v Rači na hranice reality

Známy slovenský finančník Ivan Kmotrík bratislavskú mestskú časť Rača veľmi nemusí. Nie preto, že by nemal rád víno, ktorým je bývalá dedinka známa, ale preto, že mu miestni topia desiatky miliónov eur.

Zatiaľ čo v televízii vysielali reklamné spoty o tom, že sa posledný račiansky Kmotríkov projekt Račany Bianco noblesnému podnikateľovi vydaril, dvíhali mu tlak miestni občania. Nie preto, že by hovorili o tom, že im Račany Bianco, jediný a tak aj najpredávanejší rezidenčný projekt roku 2012, liezol na nervy.

Občania Rače totiž v roku 2013 začali iniciovať obštrukcie v prípravách pokračovania projektu – Račany Rosso, ktorý rátal s 853 novými bytmi, obchodným komplexom a takmer dvomi tisíckami parkovacích miest. Nepozdávala sa im totiž veľkosť projektu, nedoriešená infraštruktúra, či tempo výstavby, len chvíľu po dokončení predošlého „Bianco“ projektu.

Najväčším problémom je hustota dopravy. V dedinke, kde v posledných rokoch vyrástlo niekoľko developerských projektov, je už v súčasnosti v čase špičky doprava problematická tak pre vodičov ako aj pre chodcov. Nový projekt Ivana Kmotríka by dopravu v čase špičky zhustil o ďalších 430 vozidiel za hodinu.

Vedenie Grafobal Group Development argumentuje tým, že za problémy s dopravou môže spádová oblasť. Do Bratislavy totiž cez Raču prúdia pracujúci z okolia Pezinka. Spoločnosť však neponúkla v rámci mestskej časti žiadne zmierňujúce opatrenia. Ako developer, ktorý v oblasti stavia stovky bytov a v budúcnosti bude chcieť nakresliť ďalšie projekty, by si mal túto zodpovednosť uvedomovať.

Račany Rosso na papieri neuspokojili občanov ani čo sa týka občianskeho vybavenia. Miesto voľnočasových priestorov, parku alebo relaxačných priestorov projekt ráta s obchodmi, ktoré do Rače pritiahnu Bratislavčanov z iných mestských častí.

Protesty smerovali aj proti nekvalitnému riešeniu kanalizačného napojenia, absentujúcemu odhlučneniu obytnej zóny, či výške plánovaných budov. Miestnych občanov s výhľadom na lesy či vinohrady možno presvedčiť o tom, že výhľad na železobetónovú ozrutu predstavuje ešte väčšiu potechu, len ťažko.

Ivan Kmotrík sa o to pokúsil. S veľkou pompou a ako je to pre jeho plány typické drzo. Projekt na papieri hrubo nerešpektoval územné plánovanie mestskej časti Bratislava III. Automaticky rátal s tým, že mu radnica drastickú zmenu územného plánu povolí. Keď voči nemu pri prvom pripomienkovaní vzniesol kritiku magistrát hlavného mesta, Račany Rosso na papieri nezmenili nič.

Miesto toho zorganizovala Grafobal Group Development verejnú prezentáciu. Na radnici, aj so samotným riaditeľom projektu Pavlom Komorníkom. Celú akciu moderoval, ak sa tak dá autocenzúra nazvať, Peter Bielik, moderátor TA3, známy politickými diskusiami s jednostrannými hosťami.

Niet divu, že sa medzi občanmi nazbierala horkosť a projekt tvrdo kritizovali. Samozrejme, nešlo o nič výnimočné. Developerské projekty za záhradou nechce snáď žiadna dedina na Slovensku. Kmotríkovi developeri sú však známi svojou aroganciou. Ak ich niekto kritizuje, miesto argumentov prídu hromy a blesky.

Keď sa do moderátora Petra Bielika jeden z občanov obul, zúfalo a neprofesionálne prehlásil, že prezentáciu monštruózneho projektu svojho zamestnávateľa robí bez honoráru, pretože je to pre neho nová skúsenosť. Nuž nová skúsenosť to bola tak intenzívna, že na druhý deň telefonoval vedeniu ekonomického denníka, ktorý o kritike projektu písal, s tým, že si redaktor horkosť desiatok ľudí vymyslel a článok nie je pravdivý.

O tom, že je kritika projektu pre developera citlivou záležitosťou, svedčí aj fakt, že bol článok ekonomického denníka stiahnutý z webu. Po tom, čo sa jeho vedeniu vyhrážalo šéfstvo developera. Pohrozilo, že ak sa bude problematike venovať ďalej, zruší inzertnú spoluprácu medzi televíziou Ivana Kmotríka a daným ekonomickým denníkom. Náhodou nie je ani to, že sa o Račany Rosso nepíše nič v iných médiách.

Aj napriek cenzúre však Račany Rosso ruže tento rok nekvitli. Kampaň, ktorú proti developerskému projektu viedli miestni poslanci, ale aj občania petíciou, totiž spôsobila, že Ivan Kmotrík dostal, aspoň na čas, červenú. Mestskí poslanci Bratislavy neposunuli žiadosť o zmenu územného plánu v Rači ďalej. Podobnú stopku dostali aj ďalšie projekty plánované v danej oblasti. Gigantická Rača Ohňavy a Rača – Dolná Pekná dočasne odložili práve kvôli račianskym poslancom. Minimálne do konca roka 2014 preto musia Ivan Kmotrík a ďalší veľkopodnikatelia znepokojene hľadieť na vinohrady, ktoré chceli premeniť na luxusné bývanie.

Tomáš Lemešani

Biztweet

Zdroj:	Prečo Kmotrík nemá Raču rád. Alebo, kedy arogancia naráža na hranice reality
	(článok zo 4. marca 2014 prevzatý so súhlasom autora)